Keďže patrím k typom, ktoré sú ráno nahnevané už len z princípu, že museli vstať z postele a každá ďalšia činnosť okrem čistenia zubov a obliekania je enormná záťaž, ktorá nie je prípustná, od detstva som raňajky ignorovala. Aj tak mi z nich bolo len zle. V tom čase som si myslela, že je to tým, že ešte spím. Teraz mi je jasné, že to malo pravdepodobne niečo dočinenia s výberom raňajok, čo bol buď chlebík alebo vianočka alebo nejaká iná, zákerným lepkom prelezená potravina.
Potom, čo sa záhada neznášanlivosti raňajok vysvetlila celiakiou a ja som sa rozhodla dať na diétu, zdalo sa, že nebude s ranajkami problém. Zdalo...
"Moje prvé bezlepkové raňajky"
Nabehla som do potravín a dala sa do pátrania po niečom relatívne chutnom, v práci konzumovateľnom a hlavne nenáročnom na prípravu. Osvietilo ma hneď pri vchode - zelenina so šunkou bude presne to pravé pre začiatok dňa. Nahádzala som do košíka rajčiny, ktoré od detstva veľmi nemusím, uhorku a poď ho do oddelenia s vakuovobalenými šunčičkami a salámikmi. Celý čas som si racionálne vtĺkala do hlavy, že to bude chutné, s potrebnými vitamínkami zo zeleninky a bielkovinami z mäska... Radosť veliká na seba nenechala dlho čakať - čo som chytila do ruky, všetko malo aké také percento pšeničnej múky, tak som nakoniec zobrala prirodzene bezlepkovú loveckú salámu s obsahom tuku okolo 50%. Dieta ako vyšitá... ;)
Nebudem sa zbytocne rozpisovať - prišla som do kanclu, nakrájala uhorku a rajčiny do misky a začala k tomu zajedat "nízkotučný" lovečák...
Dobrá správa - klasické celiatické prejavy zatial zaznamenané neboli.
Zlá správa - zistila som, že môj žalúdok spustil krutú ofenzívu v podobe neskutočných kŕčov. Myslím, že mi tým chce jasne dať najavo, že ak sa ešte raz opovážim takto skoro po ránu zožrať niečo mastné, vyhlási mi vojnu.
P.S. Ak má niekto tip na zajtrajšie bezlepkové, bezlaktózové, CHUTNÉ a nie mastné raňajky, píšte.... :)
